| Nǔgbéjé kpɔ́n e è na ganjɛwu na é: (ɖò kilo ɖokpo ɖokpo mɛ ɔ, jla ɖó lee é byɔ gbɔn é ɖò nǔ gbéjé kpɔ́n hwenu) | |||
| Vitamine A | 350 000 jɛ 450 000 UI | Manganɛsi | 700 jɛ 4 000 mg |
| Vitamine D3 | 000 jɛ 150 000 UI | Selenium | 12-25 mg |
| Vitamine E | É hugǎn alǒ sɔgbe xá 5 000 IU . | Iode | 25-35mg |
| Kɔ́fu | 450-1 000 mg | Kobaltu | 18-35 mg |
| Gàn | 800 jɛ 7 000 mg | Jɔhɔn | É hwe hú 10% alǒ é sɔgbe xá |
| Zinc | 100 jɛ 4 000 mg | ||
| Bógbé: Vitamine A acétate, vitamine D3, DL{1}}tokoferil acétate, ganvɔ sulfate, zinc sulfate, gan sulfate, mangan sulfate, calcium iodate, sodium selenite, kloru de cobalt, poudre de pierre, antioxydant, hɛnnu, ɖevo lɛ. |
|||
| Formule e è na kplɔ́n mɛ é: | Nǔɖuɖu ɔ sín jlɛ̌ (%) | ||||
| Gbò | Soya-Nùɖuɖu | Blěehwín sínsɛ́n | DDGS | C645 | |
| 38 | 30 | 10 | 17 | 5 | |
| Alixlɛ́mɛ Zinzan Tɔn: | 1. È ɖó na nɔ na nǔɖuɖu nǔ enɛ éɖokponɔ ǎ. È ɖó na gɔ́ nú nǔɖuɖu sín nǔ ɖevo lɛ sɔgbe xá jlɛ̌ e azɔ̌xwé mǐtɔn na é (kpɔ́n nǔɖuɖu e è kplɔ́n mɛ é alǒ kan nǔ byɔ azɔ̌xɔsa nǔnywɛ xwitixwiti tɔn ɔ bo na mɔ nǔɖuɖu e è bló ɖó mɛɖesunɔ jí é ɖé sɔgbe xá ninɔmɛ gle ɔ tɔn lɛ). 2. Hwenu e mi ɖo nuɖuɖu ɖa wɛ ɔ, mi hɛn ayi mitɔn ɖo te ɖɔ agbade, blěehwín linfín, soya linfín, kpodo ɖevo lɛ kpo ni ɖo mǔ. Nyǐ alɔ nú nǔ e nɔ hɛn nǔ gblé lɛ é. 3. Mi nɔ na sin mímɛ́, zozo ɖò avivɔ hwenu, bo nɔ lɛ́ na sin fífá ɖò hwenu e jǐ nɔ ja é. |
||||
| Nǔ e è na wà lɛ é: | Enyi a hun gudo hǔn, zán nǔ ɔ tlolo lee é nyɔ́ bló gbɔn é. Nǔ e nɔ ɖyɔ sinmɛ kpɛɖé kpɛɖé lɛ é nɔ wà nǔ dó nǔ e è nɔ sà lɛ é sín ɖagbe wu ǎ. | ||||
| Nǔ e jí è na hɛn nǔ lɛ ɖó é kpo Wlɛnwín E È Na Zán lɛ É kpo: | Sɔ́ nǔ ɖ’ayǐ ɖò nǔ e è byɔ ɖò nǔhɛ́ntɛn hwláhwlá lɛ é mɛ. Mi hɛn nu e mi b'a ɔ ɖo xɔ e mɛ jɔhɔn nɔ gbɔn ganji e mɛ ɖo xɔmɛ sin fifà mɛ. Nyǐ alɔ nú hwesivɔ tlɔlɔ. Vɔ sú dó hwenu e è zán gudo é. |
||||
| Gbɛ e é nɔ nɔ é: | Azǎn 180 (è ma hun ǎ) ɖò ninɔmɛ e jɛxa lɛ é mɛ, bo lɛ́ hɛn nǔ lɛ ɖó fí ɖé. | ||||
Nuɖuɖu e è nɔ na mɛ jɛ nukɔn nú vǐjiji é (azǎn 21 jɛ nukɔn nú vǐjiji)
Azɔ̌ Taji: É nɔ bló bɔ nǔ e nɔ kpé nukún dó agbaza ɔ wu lɛ é nɔ w’azɔ̌, bo nɔ sɔnǔ nú vǐjiji kpo anɔ̌sin ɖiɖó kpo.
Nǔ taji lɛ: Nuɖuɖu e mɛ calcium ma sukpɔ́ ɖè ǎ é zinzan alǒ gɔ́ nú jɛ̌ anionic tɔn lɛ nɔ kplɔ́n nǔwukpikpé nyibu ɔ tɔn jɛ nukɔn bo nɔ bló bɔ calcium xú tɔn nɔ kplé, bo nɔ bló bɔ è nɔ gɔn xú xú ɖò vǐjiji gudo (anɔ̌sin sín zozo).
Nǔ ɖevo lɛ: È nɔ sɔ́ vitamine E kpo selenium kpo dó bló bɔ agbaza mɛtɔn nɔ ɖí xwi xá azɔn.
Nuɖuɖu e è nɔ na mɛ ɖò vǐjiji gudo é (azǎn 21 ɖò vǐjiji gudo)
Azɔ̌ Taji: É nɔ yawu gɔ́ nǔɖuɖu e bú lɛ é nú vǐ ɔ, bo nɔ lɛ́ d’alɔ bɔ anɔ̌sin nina vǐ ɔ nɔ jɛji.
Nǔ taji e ɖ’emɛ lɛ é: É nɔ na calcium e è nɔ yawu yí é gègě, bɔ é nɔ yawu ɖyɔ calcium e è nɔ hɛn bú ɖò anɔ̌sin mɛ é. É nɔ gɔ́ hlɔnhlɔn nú mɛ ɖò ayijayǐ mɛ, bo nɔ cyɔn alɔ akpà jí, bo nɔ glɔ́n ali nú ketosis kpo akpà e mɛ ami ɖè é kpo, lobo nɔ lɛ́ d’alɔ bɔ nǔɖuɖu e è nɔ ɖu é nɔ lɛ́vɔ jɛji.
Tags zozo: nuɖuɖu nukɔntɔn nu anɔsin vijiji tɔn, China nuɖuɖu nukɔntɔn nu anɔsin vijiji tɔn blotɔ lɛ, nusatɔ lɛ, azɔxwe



